• Obstteller auf einem dekorierten Tisch, daneben steht ein als Römer verkleideter Mann, welcher an der Veranstaltungsreihe "Römische Gaumenfreuden" in der Villa Urbana im Archäologischer Park Carnuntum teilnimmt.

Rímske pôžitky

Rimania na Dunaji:

Rimania sa pri Dunaji a jeho okolí usídlili v časoch narodenia Ježiša Krista, v roku okolo 430 po Kristovi. Už vtedy  bola rieka Dunaj dôležitým spojením v strednej Európe. Rimania keď zistili, že si už svoje osídlenia nemôžu stavať ďalej na severo- východ, začali si umne budovať tzv. hraničné opevnenia tzv.Limes –práve na Dunaji, podrobili si keltskú ríšu Noricum, a tým sa stalo Rakúsko rímskou provinciou. Stavali si vojenské tábory, dokonca celé mestá pri Dunaji a z domu si priniesli mnoho zručností. Rimania boli expertami na stavbu ciest, domov, mali vysoko vyvinutú kultúru kúpania sa a boli zakladateľmi kultúry vína. Stopy a dedičstvo tohto času sú ešte dodnes viditeľné práve v regióne Dolného Rakúska, pri Dunaji, na mnohých tunajších miestach.

Od rímskeho jedla

Keď veríme historickým záznamom, potom mali aj tí jednoduchší  obyvatelia v starom Ríme dosť príležitostí hýriť. V meste bolo mnoho verejných jedální,  a imperátori pravidelne organizovali veľké hody pre verejnosť.

Július Cézar (100 - 44 pred Kristom ) začal s novými aktivitami. Po svojom víťazstve nad Gáliou dal pripraviť  22.000 bohato prestretých stolov, spolu pre 260.000 hostí. Chody jedál boli veľmi prešpekulované:

ako predjedlo servírovali rôzne morské potvory, morských  ježov, mušle, ustrice. Nasledovali  drozdovité sliepky na špargli, paštéty, filety zo srny a kusy diviakov tak ako aj sépie. Mottom bolo: "To najlepšie je práve dosť dobré". Čo bolo dobré a chutné mohlo byť aj drahé.

Kuchárske knihy Apiciusa Lebemanna Marcus Gavius Apicius (1. st. po Kristovi ) sú jediným dokumentom, ktoré dávajú nahliadnuť v tom čase vtedy do svojráznej prípravy rímskych jedál. Mäso bolo hlavnou obživou. Jedlá veľmi silno korenili a oblievali hustými omáčkami. Zachovali sa recepty od  Apicusa, avšak originálne navariť podľa neho je veľmi ťažké: bol veľkým  labužníkom, neuvádzal v knihe množstvá, ktoré používal ale skôr prísady. 

Od rímskych vín

Vína boli v rímskom svete tým základom, aj otroci mali na víno nárok. Víno podávali na stôl pri každom jedle a slávnosti. Od lacných vín až po kvalitné vína a top vína. Mali takmer 158 druhov. Víno ako medovinu, korenisté vína si vyrábali vinári samostatne tak, že do vína pridávali koreniny podľa chuti. Prevažovalo najmä červené víno (vinum atrum) a u bielych vín najmä (vinum album). 

Objavenie "striku"

Víno pili málokedy čisté, teda len samotné víno; keď však áno, bolo to znakom opilstva. Najviac pili Rimania vínny "strik" "Gspritzten" - ako sa to nazýva v Rakúsku. Pomer medzi vínom a vodou bol rôzny, podľa chuti vinára, či konzumenta. Počas horúcich dní obľubovali vychladené víno a počas studených nocí zasa varené víno.

Pestovanie hrozna a výroba vína je v regióne Wachau od čias Keltov. Prvá zmienka je od čias  sv.  Severina a Rimanov okolo roku 470 po Kristovi. Rimania boli aj majstrami v remesle  šľachtenia vínnej révy v Limes, po zákaze zakladania viníc cisárom  Domitianom v severnej provincii, bolo pestovanie zakázané.